Médiá | miniBODKA o.z.

Dobrý deň.

Je mi cťou, že sa aj naše maličké združenie dostalo do pozornosti dobrých ľudí. A čože združenie, ale predovšetkým jeho poslanie a to najdôležitejšie čo z našej miniBODKY robí to čím je. Deti. Malí drobci plní ustráchanosti a po našej intervencii už usmiate živé striebra. Dokážu sa usmievať aj keď na úsmev nemajú veľa dôvodov, ale čo je najdôležitejšie, oni sú plné života. Nežiadajú od vás veľa, nepýtajú. Ešte nikdy sa mi nestalo, že ľudia ktorí potrebovali našu pomoc o ňu prosili. Navždy budem vďačný, že som premostil ich nevyslovené prosby do príkladu dobrých skutkov. To čo pre ne robím, robím dobre a som mentálne, duševne, inteligenčne a hlavne ľudsky skvelo vybavený. Mám disciplínu, vieru, pokoru, cestu a cieľ a to vyžadujem aj od tých dobrovoľníkov s ktorými spolupracujem a ľudí, ktorým pomáhame. Deti nevedia, čo tieto slová znamenajú a tak stačí len jediné. Vytvoriť si vzťahovú väzbu a vybudovať dôveru. Potom vám chytia ruku a neboja sa s vami kráčať, hoc to je vždy aj o slzách, nezdaroch, bolestiach, ale aj radostiach, kým nedôjdeme do bezpečného prístavu. Nebojím sa práce, ani toho, že si veľa vecí nemôžem dovoliť. Bojím sa len toho, že jedného dňa budem musieť skončiť, kvôli veku, alebo kvôli tomu, že dobro nebude mať priestor na vznik a vtedy sa mi prestane moja duša smiať. Mám rád miniBODKU. Aj ja sa v nej cítim bezpečne, pretože patrím medzi tie deti. Bol som jeden z nich. To ma stavia do pozície, že nemusím na všetko potrebovať len peniažky. Často mi stačí moja duchovná výbava, skúsenosti a schopnosti. Keď sa k tomu pridružia peniažky je to len dobré, pretože uľahčia život a zabezpečia základ. A kto má základ a prejde mojimi rukami, naučím ho ako zo základov disciplinovane sa dostať do bezpečia a zotrvať v ňom. Tak sa mi stalo, že za 27 rokov mojej praxe som nemal a nemám ani jednu recidívu, resp. opätované zlyhanie tých, ktorým som pomáhal. A u detí je to jasné. Malí zbojníci ma môžu ozbíjať kedykoľvek keď prídem za nimi. Vedia, že čo to nesiem a iskierka v očiach dáva tušiť, že sa im to nikdy nezunuje a mne tiež nie, keď ich vidím, ako sa k vám rozbehnú a tešia sa, že ste prišiel. Z 85% sa mi stáva, že nereflektujú na to, čo som im priniesol, ale na to, že som tam a s nimi. Mám video kde 8 ročný chlapček čakal (nepochopiteľne) dva roky na vozík a keď som tam už prišiel na návštevu po 4 krát (medzi tým som riešil vozík), tak sa z domu vyplazil, až na cestu, ako sa tešil, že som prišiel. Som šťastný, že tu pre ne som. Som šťastný, že prebíjame zlo, dobrými skutkami a som šťastný, že jedného dňa z nich vyrastú dobré deti, lebo dobro zažili. Zabezpečovať prístup k dobrám je morálne, etické, správne s pozitívnym dopadom na celú spoločnosť, preto by to malo byť v každej krajine samozrejmosťou. Ja už 15 rokov hovorím, že mi na Slovensku potrebujeme misie pre naše deti, ktoré z rôznych príčin nemajú naplnené ani len základné, životné potreby. Ďakujem vám, že mi pomáhate. Oni sú úžasné. Volám ich deti vetra, slnka a deti choré na lásku. Sú pre mňa veľmi dôležití, tí malí drobcovia, plní života.

REFERENCIE:

Relácia Čo Ja Viem: https://www.youtube.com/watch?v=oh_xtJFjr20

Vždy idem príkladom: https://youtu.be/vOL1zWSArco?si=V8v_yJ0CtOSqeq2t