Centrum včasnej intervencie a pomoci deťom PATINCE miniBODKA a AMCHAM
V tomto centre v spolupráci s lekármi a zdravotníkmi po celom Slovensku, poskytujeme prevažne deťom a dospelým rýchlu, priamu, neodkladnú a nepretržitú pomoc vo všetkých smeroch po celom Slovensku a to:
24 hodinová linka pomoci: 0907 27 46 27. Konzultácie, Podpora, Pomoc.
- Podporu, ochranu a pomoc ak sú ohrozené na živote, alebo týrané, zneužívané a zanedbávané deti
- Chránené bývanie s nepretržitou starostlivosťou s kompletnými službami na spôsob KRÍZOVÉHO STREDISKA
- Právne, psychosociálne, duchovné a asistenčné služby
- Zdravotnú, rehabilitačnú a terapeutickú starostlivosť
- Materiálnu pomoc po celom území SR (obuv, ošatenie, jedlo, lieky)
- Zážitkové centrum pre úsmev (tábory, kultúrno-spoločenské a športové akcie)
- Výjazdovú 24 H mobilnú službu (kurátor a zdravotník) po celom území SR
- Domov pre 5 až 8 detí, úplné siroty
- Vzdelávacie centrum (kurzy, školenia, rekvalifikácie, besedy a pod.)
- Pomoc a podpora týraným matkám/ženám s deťmi
Prečo? Prosím vás, čítajte tieto riadky s porozumením, lebo je veľmi dôležité vžiť sa do situácie týchto detí. Od roku 2007 miniBODKA pôsobí aj priamo v teréne a zistili sme tieto skutočnosti. Deti, ktoré sa narodili do extrémne chudobných rodín, nemajú rovnaké šance nie len v bežnom živote, ale ani rovnakú šancu dostať sa k potrebným špeciálnym vyšetreniam a následne liečbe, rehabilitáciám, k špeciálnym zdravotným pomôckam. Ich kvalita života závisí od toho, na čo rodič má peniaze a na čo nemá. Kolegovia v teréne zistili, že mnohé deti mali problémy so zrakom, pohybového aparátu, sluchom, alebo iné zdravotné problémy, ktoré keby sa včas podchytili, kvalita života týchto detí by bola o 50% lepšia než je tomu v súčasnosti. Rodič jednoducho neuposlúchne ďalšie doporučenia lekárov z dôvodov ekonomických a nemožnosti opustiť ďalšie deti ktoré má, ak je na ne sám. Zistili sme, že často nevyberajú lieky z lekární, nepodstupujú s deťmi ďalšie potrebné vyšetrenia. Ako dôvod uvádzajú, že na to nemajú peniaze a ani nemôžu so všetkými deťmi niekam ísť kvôli jednému chorému. Etnicky sa bavíme o oboch skupinách (ak by to niekoho zaujímalo) občanov SR. Mnohé z detí uviedli, že doma jedia len raz denne aj to keď je z čoho navariť. Viaceré rodiny bývajú v prenajatých domoch, bytoch kde trištvrte príjmu ide práve na nájom. Deti uvádzajú, že zvláštnym fénoménom ich rodičov je časté striedanie partnerov a drvivá väčšina (v tomto prípade mužov) je od niečoho závislá (alkohol, sex). Sľúbia matke, že sa postarajú o rodinu a namiesto toho ju ešte viac zadĺžia a zničia úplne a v drvivej väčšine stiahnu matku so sebou a stane sa závislá. Hanba. Deti uvádzajú, že sa často hanbia za svojich rodičov, ale aj oni samé v škole. Uvedomujú si, že nemajú rovnaké postavenie ani zázemie a tiež si nemôžu vybrať. Musia prijať to čo je.
AK CHCETE POKRAČOVAŤ V ČÍTANÍ ĎALEJ, rozširujem to do podrobna, ale na konci je možnosť, ako sa môžete zapojiť a pomôcť nám, pretože vašu pomoc DETI na SLOVENSKU súrne POTREBUJÚ.
Prosím vás, čítajte tieto riadky s porozumením, lebo je veľmi dôležité vžiť sa do situácie týchto detí.
BOD 1. ZDRAVIE DETÍ a starostlivosť. Od svojho vzniku miniBODKA razí cestu priamej pomoci a priamej podpory deťom. Vytvorili sme komplexný a ucelený program ktorý rodiny s deťmi v núdzi, zdravotne handicapované deti a deti siroty stabilizuje, nepredlžuje nedostupnosť liečby, alebo nedostupnosť špeciálnych pomôcok a potrieb. Snažíme sa hľadať cesty, riešenia a hlavne dostať deti a mládež na odborné, komplexné vyšetrenia a následne dodržiavať stanovený postup a ciele, zabezpečovať prístup k špecializovaným lekárom, psychológom, psychiatrom, liečebným terapeutom a konať podľa diagnózy a vyšetrení, aby sme im život skvalitnili. Mnohé z detí z extrémne chudobných rodín nikdy neboli v žiadnom rehabilitačnom programe, nepodstúpili širšiu liečbu, ktorá by ich život skvalitnila, pretože rodičia majú viac detí a hlavne osamelé matky s viacerými deťmi, nemôžu s jedným dieťaťom opustiť ďalšie deti. Nemusí vôbec zlyhávať rajónny pediater. Rodičia jeho doporučenia jednoducho nemajú ako splniť. Nemajú často naplnené ani elementárne potreby života, nieto ešte niekam cestovať s dieťaťom, alebo s deťmi. Začarovaný kruh ku ktorému sa pridáva ešte aj neschopnosť rodiča, rodičov aj po vyšetreniach kúpiť svojim deťom potrebné lieky. Vôbec to jednoducho neurobia, lebo si vyrátajú, že nebudú mať na jedlo a keď to aj urobia, kúpia len to nevyhnutné, dávky liekov korigujú sami od seba, aby zostalo viac aj pre druhé deti ktoré sú choré, čím sa liečebný účinok dotknutého, chorého dieťatka minie účinku. Deťom chýbajú kompenzačné pomôcky, majú veľmi oslabenú imunitu z nedostatku vitamínov a zlého prostredia, nemajú prístup k plnohodnotnému jedlu (okrem školy ak vôbec do nej chodia). Žijú v nedôstojných podmienkach, nemajú naplnené základné materiálne ani citové a duševné potreby. A čo je najhoršie, už sa to netýka len týchto detí v sociálnej núdzi, ale aj deti v bežných rodinách v ktorých síce materiálne potreby naplnené sú, ale citové a duševné nie. Absentujú vzťahové a zážitkové väzby v rodinách. Aj preto sa počet samovrážd u mladistvých detí raketovo zvýšila. Tiež vzrástla závislosť od nikotínu, žuvacieho tabaku, ľahkých drog, konanie trestných činností a žitie v asociálnom spôsobe. Za posledné tri roky sledujeme vlastné – dobrovoľné ohrozovanie sa detí/mládeže.
Zlyhávanie? Ak by som sa mal tejto téme venovať, asi by som už nevedel deťom pomáhať v takej miere v akej to robíme. Všetko začína u rodičov a v rodinách (to je nemenné). Potom segregácia (a nemyslím len rómske komunity, ale aj nerómske komunity keďže aj tie majú rovnaké problémy a oveľa väčšie), nedostatočná angažovanosť kompetentných orgánov, týranie, zneužívanie žien a matiek ktoré nikdy agresora nenahlásia, alkohol, drogy, mentálna a sociálna zaostalosť, závislosť na agresoroch (Štokholmský syndróm), častým prípadom sú rodiny ktoré sa ocitnú náhle v núdzi a nedostáva sa im pomoci, tak sa zadĺžia a začína proces deštrukcie celej rodiny v ktorej otec ani mama nikdy neboli v núdzi.
Riešenie? Nie je v rukách miniBODKY (ale niečo predsa robíme a dolu sa dočítate čo všetko ešte môžeme urobiť my). Existujú štátne mechanizmy na komplexnú pomoc rodinám cez sociálne kurately. V teréne je však málo pracovníkov ktorí sú zavalení byrokraciou a hlavne nemáme dostatok empatických pracovníkov schopných tejto problematike rozumieť a riešiť ju. Spomeniete si na jeden jediný prípad na Slovensku v ktorom by sociálni pracovníci v nejakom meste urobili sami od seba nejakú iniciatívu v rámci dobrovoľníctva?
Prosím vás, čítajte tieto riadky s porozumením, lebo je veľmi dôležité vžiť sa do situácie týchto detí.
BOD 2. DETI SIROTY a NECHCENÉ DETI. Toto je najväčšia skupina detí, ktorá nemá vzťahovú väzbu k ničomu a nikomu, pretože si väzby nevytvára v štátnom systéme. Sú odkázané na vlastnú predstavivosť ktorá nie je často vôbec reálna. V zariadeniach náhradnej starostlivosti (detské domovy, reedukačné centrá, diagnostické centrá, liečebné centrá) sú preplnené týmito deťmi a nemá to ustupujúcu tendenciu. Namiesto toho, aby sme sa venovali intenzívnejšie rodinám (národným programom), veci riešime umiestňovaním detí do štátnych zariadení a tam ich prevychovávame na nejaký obraz. V tomto aparáte im meníme identitu aj ich osobnostný profil. Samozrejme je potrebné deti chrániť. Ja nespochybňujem potrebnosť náhradnej starostlivosti, ale malo by ísť podľa môjho skromného názoru o legislatívne komplexnejší spôsob ochrany detí a len dočasného umiestnenia detí do náhradných zariadení s tým, že zanedbávanie detí po všetkých stránkach bude vážnym trestným činom/deliktom a rodič bude pod dohľadom probačných úradníkov vykonávať svoje povolanie rodiča bez nutnosti odobrať mu zodpovednosť, avšak s riadeným, kontrolným mechanizmom, vrátane povinnej práce (ktorú by mu nosili napríklad domov, alebo cez miestny úrad). Jeho trest by bol v domácom väzení a pod dozorom. Úplne by vymizla úžera, agresia, alkohol, drogy, recidíva a pod. Všetky kriminálne živly by dali od takýchto rodín ruky preč a rodina by mohla znovu žiť. 85% detí v náhradnej starostlivosti má len jednu prosbu. Návrat domov. Prečo? Chcú byť milovaní, chcú sa identifikovať a byť zaradení. Túžia po rodine aj keď nie je rodina funkčná a boli by v nej ohrození, aj tak chcú mamu, otca, babku, dedka. Nechcú mať nálepku detského domova či iného zariadenia. Chcú byť mentálne, duševne a fyzicky voľní, zaradení, identifikovaní k príslušnosti svojho rodu. Chcú rodinu. Na jednej strane chceme chrániť deti a na druhej strane nevytvárame zdravú spoločnosť, skôr sa deje pravý opak a čoraz viac ľudí sa stáva v mladom veku nefunkčnými.
Zlyhávanie? Ak by som sa mal tejto téme venovať, asi by som už nevedel deťom pomáhať v takej miere v akej to robíme. Všetko začína u rodičov a v rodinách (to je nemenné).
Hrozné? Áno. Veľa detí v zariadeniach okrem iného berie lieky. Nespochybňujem, že pre niektoré z detí sú potrebné, pretože zásah do ich integrity a devastácia z rodinného disfunkčného prostredia sa podpísala pod zdravotný, psychický a duševný stav detí. Kto za to nesie zodpovednosť? No nikto! Deti vezmeme, liečime, vychovávame a kumulujeme ich zdravotný a mentálny stav v ústavoch. Ak nie sú dobré v detských domovoch, šup ho do reedukačných, alebo na psychiatrie a takto je to dokola a dokola. Deti a mládež sú v systéme v ktorom je režim ktorý ich vychováva aj trestá, ale rodič, pôvodca všetkého toho si v pohode užíva voľnosť. Naďalej žije svojim spôsobom života. A teraz si predstavte, že kým boli podchytené v zariadeniach z ktorých po 18 roku života vyjdú von do toho istého prostredia z ktorého vzišli čo sa s nimi deje? Nie sú medikamentózne podchytení, prestanú brať lieky, lebo si ich nemôžu dovoliť kúpiť. Ak prestanú brať lieky, stanú sa z nich nedobrovoľní detoxikanti. Nevedia to ničím nahradiť, zlyhávajú všade kde prídu, nie sú zamestnateľní, sú síce svojprávni a predsa neschopní žitia v spoločnosti plnohodnotne. No k čomu sa začnú utiekať. Dostupný je lacný alkohol, trestné činy, sú zneužívaní ako ľahký zdroj príjmov a často si ich nájde organizovaný zločin. Tiež vytvárajú nefunkčné rodiny kde je plno agresie a deti nástrojom na vydieranie a ekonomický prínos. A kde bol začiatok tohto kolotoča? Slovensko je krajina ktorá potrebuje nevyhnutne riešiť extrémnu chudobu, úžeru, závislosti, hladujúce a fetujúce deti, potrebujeme mať silnejšie legislatívne nástroje a mechanizmy na postihovanie rodičov, ktorí závažným spôsobom zanedbávajú starostlivosť o svoje deti a vyvinúť taký tlak osvetou na verejnosť, aby rodina bola na prvom mieste ako základ celej spoločnosti bez ohľadu na rasu, vieru, či štátnu príslušnosť. Žijeme v krajine kde sa páchajú ne/viditeľné zverstvá na deťoch. V krajine v ktorej sú preplnené detské domovy, reedukačné centrá, deti na psychiatriách a v iných liečebných zariadeniach v ktorých sa liečia zo závislostí a aj to len tie, ktoré si to môžu dovoliť, alebo si to rodičia, alebo výkonná moc zariadia. No sú tu aj deti ktoré nikto nevidí, nepočuje, nikomu sa nesťažujú, len si v tichosti svojich telesných schránok snažia dopriať detstvo s nerovnými šancami nie len doma, ale hlavne medzi rovesníkmi v školských zariadeniach a to je ponižujúce až degradujúce.
Riešenie? Nie je v rukách miniBODKY, ale niečo predsa robíme, lebo na nám na deťoch záleží.
Návrh možnej finančnej spolupráce
POMOC A PODPORA. Pomohla by nám pomoc s energiami a to:
ELEKTRINA: 350 EUR/mesiac
VODA: 200 EUR/mesiac
PREVÁDZKAR: 350 EUR/mesiac
PHM: 250 EUR/mesiac
——— spolu: 1150 EUR/mesiac ———
Číslo transp.účtu miniBODKY je vo VÚB a to: SK41 0200 0000 0023 0200 4858
Ďalšia finančná pomoc napríklad pravidelná v akejkoľvek sume. Vy sami môžete rozhodnúť na aký účel by sme ju mali využívať (do poznámky môžete uviesť: potraviny, oblečenie, obuv, sladkosti, osobné a vecné dary aj na Vianoce, lieky, vitamíny, rehabilitácie, na prevozy detí, školské potreby, hygienické potreby, kompenzačné pomôcky a pod.). A ak by ste chceli vedieť a vidieť, potreboval by sme vašu mail adresu, aby som vám ja osobne posielal fotografie, videá a účtenky. Adresne sa mi môžete ozvať na mail: minibodka@gmail.com (k tomuto mailu mám prístup len ja osobne, čiže nikto iný neuvidí vašu adresu, ani nikam inam nebude posunutá). Mňa si môžete preveriť. Od roku 2007 som riaditeľom miniBODKY oz. Volám sa Daniel Milan, mám 48 rokov. Vychoval som 6 osvojených detí a ďalším deťom sa venujem nepretržite. Okrem iného som dostal niekoľko významných ocenení z ktorých najviac si vážim to posledné od AMCHAM SLOVAKIA za prínos v humanitnej oblasti a od ženijného pluku SR v Seredi za pomoc obetiam povodní. Celý život čestne žijem a pracujem.
Budova v Patinciach má 6 miestností + 2 sociálne zariadenia. Celá budova patrí miniBODKE. Pozemky sú majetkom pozemkového fondu. Na pozemku sa nachádza murovaná garáž.
POMOC A PODPORA s materiálnym vybavením:
8x Poschodové postele komplet s matracom / 6x váľendy / 1x kuchynská linka komplet / 1x Gaučová zostava veľká / 1x práčka / 1x sušička / 1x umývačka riadu veľká / 1x Vybavenie kuchyne komplet pre 20 detí (riady, hrnce) / 16x paplóny a vankúše + obliečky komplet / 1x väčšia TV / 2x sporák len na elektrinu (väčší), 2x mikrovlnka / 1x internet pripojenie / 2 x vysávač / 1x jedálenský stôl väčší a stoličky / vybavenie do detských izieb a nábytok.
Mobilná podpora: pomohlo by nám aj osobné auto a 9 miestna dodávka – minibus. Predpokladáme, že si viaceré deti k nám budeme musieť voziť a hlavne minibus by bola super vec. Toto ale len ak by sa dalo. Nie je to nevyhnutné a ani priorita.
Garáž a rozšírenie budovy (kapacity). miniBODKA by potrebovala rozšíriť kapacitu. Tá sa dá urobiť nad garážou a vedľa garáže ako ja za domom či už pristavením, alebo rozšírením pôvodnej budovy. Miesta na rozšírenie je viac než dosť. Tiež nás napadlo, že samotné rekreačné stredisko – kúpele Patince ponúka možnosť odpredaja priľahlých budov ktoré nie sú využité. My by sme ich využili práve na výkon nášho povolania s dlhodobým udržateľným bonusom, nakoľko by štát pobyty detí refundoval keby sme takúto budovu mali a využívali. Stačila by budova o kapacite 40 miest, čiže jedna budova ale s pozemkom by bola vhodná.
PRÁVNA a DOŽIVOTNÁ SUBJEKTIVITA. Budova v Patinciach už navždy patrí miniBODKE a právne je zakotvená táto budova iba na účel pomoci deťom. Nikdy nebude slúžiť inému účelu. Nakoľko som prekonal operáciu srdca (bije už len na 30%) si prajem, aby dielo miniBODKA pokračovalo a aby deti mali dôstojný domov, dôstojného parťáka, mali kde chodiť a byť. Musia vedieť, že je na Slovensku niekto, kto sa za nich postaví, bude vyrovnávať šance na lepší a plnohodnotný život, bude im pomáhať a chrániť ich. Preto je budova účelovo viazaná a zmluvne s pomocou právnika zaviazaná výhradne len pre účel a výkon pomoci deťom. Raz sa ma deti na Vianoce spýtali, čo ste si vy želal, keď ste bol v našom veku? Odpovedal som im: stretnúť človeka, ako som ja. Prosím dôverujte tomuto krásnemu projektu a pomôžete nám. A čo ďalej? No príďte nás kedykoľvek pozrieť.
Odborní garanti, konzultanti a spolupracovníci miniBODKY:
PhDr. Radovan Tóth PhD. (sociálny pedagóg)
Bc. Irena Michalčíková (naša účtovníčka a zodp.osoba)
Mgr. Vierka Miklasová (odb.garant)
MUDr. Janka Vašková (detský lekár, konzultácie)
Mgr. Ľuboslav Farkaš (odborná spolupráca)
MUDr. Tatianka Olekšáková PhD (odb.dozor a starostlivosť)
Mgr. Gabika Berkyová a Mgr. Ivetka Danielová (odb. spolupráca)
Mgr. Michal Križák (duchovná podpora, vojenský duchovný kňaz)
Mgr. Stefan Estaban Gago (duchovná podpora a kňaz)
PhDr. Opraem.p. siard Dušan Sklenka PhD. (duchovná podpora a kňaz)
Záchranný systém Slovakia (odborná spolupráca)
